Dva dni v nemocnici na Slovensku

Autor: Martin Písecký | 14.4.2015 o 14:29 | Karma článku: 12,86 | Prečítané:  28422x

Šťastnou náhodou mi doktori zistili žlčníkové kamene. Nič akútne, ale bolo ich viac a boli vcelku veľké, takže ostávala iba možnosť vyoperovať celý žlčník - laparoskopicky.                 Fúú, po všetkých tých Paškoch, CT-čkach, Fischeroch, Liptákoch a iných úplatkoch, tanečkoch v žilinskej nemocnici, rôznych hororových príbehoch na internete a mnohých iných negatívnych ohlasoch na adresu zdravotníctva v našej gubernii, som sa teda dočkal aj ja. Zažil som na vlastnej koži 50 hodín v nemocnici na Slovensku, konkrétne v Bratislave, v Univerzitnej nemocnici s poliklinikou Milosrdní bratia.

Čakal som všeličo, ale to čo som zažil, ani vo sne. Poďme teda pekne od začiatku - príjem pacientov.

Mal som prísť ráno na 7:00. Presne o 7:00 sa otvorili dvere z ktorých vyšla sympatická sestrička. Pozdravila. V to ráno sme tam boli na príjem traja. Odovzdali sme papiere, poďakovala a povedala, že nás postupne budú volať po mene. Prvého zavolali mňa. Mladý doktor ma vnútri pozdravil, ďalšia sestrička tiež, opýtala sa či potrebujem PN-ku pre zamestnávateľa. Doktor si prezrel papiere, prebehli sme celú genézu môjho prípadu, vysvetlil mi "program" môjho pobytu v nemocnici, vysvetlil mi kam sa mám ísť "ubytovať". Slušne, rýchlo, profesionálne. Toto išlo fajn, hovorím si cestou k výťahu. Uvidíme čo bude ďalej.

Uvideli sme. Priestranné chodby lôžkovej časti chirurgie na 4. poschodí na mňa dýchli čistotou a množstvom denného svetla cez okná. Na "recepcii" partia dobre naladených sestričiek. Pozdravili ma a povedali - vitajte. Jedna sa ma ujala a zaviedla do izby - veľká, čistá, dve lôžka, vlastná kúpeľňa so sprchovým kútom, stolík, uzamykateľná skriňa, stôl, stoličky, kreslo, televízor. Všetko funkčné, dokonca aj batérie v umývadle a diaľkovom ovládači k TV. Super. A zabava graduje.

Sestrička so mnou komunikovala veľmi príjemne a hlavne ľudsky. Vysvetlila mi čo bude nasledovať, že moja operácia je v ten deň druhá v poradí a aby som sa nachystal. Tak som sa nachystal a ležal v posteli čakajúc, čo mi milosrdní "animátori" pripravili ďalej. Po pár minútach prišiel sanitár, pozdravil a doniesol mi dve tabletky náladovky na ukľudnenie. Počul som, ako mi do pohára napúšťa vodu na zapitie. Vodu z vodovodu nechal odtiecť presne tak, ako to väčšina z nás robí doma. Pekne ju odpustil aby bola príjemná a chladná. Kopol som ich do seba a išli sme na operačku. Teda on išiel a mňa tlačil, ležal som si v svojej posteli. Operačný trakt je o poschodie nižšie, takže sme použili výťah. Ten má jednu celú stenu zo skla, zo skla je aj výťahová šachta a zasklené je aj átrium nemocnice, takže mi do očí pekne zvesela pálilo ostré slnko. Keď to zbadal, hneď sa posunul tak, aby som mal jeho tieň na tvári a aby som nemusel žmúriť oči. Ospravedlňujúco sa usmial a Martinko sa v tejto ríši divov ocitol na operačnej sále. Môj sanitár sa na mňa zase usmial, zakýval mi na rozlúčku a poprial aby všetko dobre dopadlo.

Ležím si ako taký vyvrhnutý vorvaň na operačnej sále a počúvam trkot sestričiek okolo. Bežné debaty o bežných problémoch, dovolenkách a podobne. Po chvíli mi sestrička zavádza do žily na ruke kanylu, prehodíme pár slov. Pristavil sa primár ktorý ma bude operovať, prehodíme pár slov. Prisadne si anesteziologička, ktorá ma bude uspávať, prehodíme pár slov o deťoch, výchove a podobne. A spím.

Keďže tieto riadky čítate, tí chytrejší z vás istotne pochopili, že som sa aj prebudil. Síce pomaličky, ale predsa. Opäť vo svojej posteli, vo svojej izbe, so svojimi sestričkami. Dostávam základné informácie o tom čo bolo a čo bude nasledovať najbližších pár hodín, zavádzajú mi infúzie, vyťahujú mi spod vankúša a ukazujú suvenír tohto zájazdu - päť pekných žlčníkových kameňov, ktoré mi na operačke pribalili do sáčku.  Utieram si jazyk, tvár a pomaly si uvedomujem, že stále žijem a že toto je naozaj super trip.

Zvyšok dňa bol v znamení pravidelných kontrol zo strany sestričiek, či som OK, či niečo nebolí, či som močil. Nie a tak čapujem svojho prvého bažanta, správna pena, teplota aj farba, sestrička bola spokojná. Poobede vizita s primárom, ktorého som si pamätal z operačky, opäť pár slov. Do večera ďalšie kontroly, večer ďalší doktor či som OK a pár slov. Sestrička mi na noc pichá oblbovák do ramena. V noci aj tak nespím, som dolámaný z celodenného ležania v posteli, chcem sa prvýkrát po operácii postaviť na nohy. Bzučiakom volám sestričku. Hneď príde, ochotne mi pomôže, uistí sa, že to so mnou nepraští o zem. Chvíľu sa prechádzam, líham späť do postele a spím.

Ráno opäť infúzie, vizita s primárom. A potom raňajky. Nejedol som vyše 30 hodín, takže tie dva čerstvé rožky s medom a čajom boli v tej chvíli to najlepšie jedlo sveta. Keď mi sanitár doniesol raňajky, opäť pozdravil a pýtal sa či ich chcem do postele, alebo na stôl. A či chcem čaj s cukrom, alebo bez. Deň ubehol ako voda, odpočinok prerušovaný iba pravidelným kolotočom kontrol, jedla a upratovania.

Upratovanie. Podlahy a kúpeľňu, skrátka klasické upratovanie mala na starosti upratovačka. Prišla, pozdravila a rýchlo všetko zmyla a poutierala. Sanitár mal na starosti výmenu posteľného prádla. To som čumel ako puk. Poprosil ma, či si môžem sadnúť bokom, že už som tam jeden deň a že mi vymení posteľné prádlo. Staré obliečky bleskovo stiahol, novej čistej plachte urobil na rohoch uzlíky a tak ju našponoval, že bola rovná ako doska. Načechral mi vankúš a paplón nachystal tak, že ho po dĺžke poprekladal takým spôsobom, že som si len ľahol na posteľ a potiahol za roh paplóna a ten sa na mňa pekne natiahol a prikryl ma. WTF?

Koniec zájazdu sa neúprosne blížil. Ďalší deň po rannej vizite s mojim primárom, mi odovzdali prepúšťaciu správu, vysvetlili čo môžem a nemôžem najbližší mesiac robiť, kedy mám prísť na kontrolu a bol koniec. Rozlúčili sme sa a išiel som domov.

Možno teraz niektorí z vás hovoria niečo ako: "Tak a dosť bolo srandy a teraz nám povedz, ako to bolo naozaj". Alebo, že napíšem: "Ale som vás dostal čo? V skutočnosti to bolo presne také a ešte horšie ako ste čakali."

Nie nie vážení. Bolo to jednoducho fantastické - ak sa také slovo dá použiť v súvislosti s operáciu a pobytom v nemocnici. V nemocnici na Slovensku. Tí ľudia, doktori, sestričky, sanitári boli fantastickí. Celý čas som sa cítil ako človek, lebo so mnou jednali ako s človekom. Boli slušní, zdravili, na dvere mojej izby pri vstupe klopali. Boli rýchli, presní, boli profesionáli. Fungovalo to. Makali ako diví. Nikto sa tam neflákal, nikto na nikoho neziapal. Dúfam, že sa na mňa pán primár chirurgického oddelenia MUDr. Juraj Longauer nebude hnevať, že tu píšem jeho meno. Ale jemu a ľuďom na jeho oddelení touto cestou vyslovujem svoj obdiv a veľké poďakovanie za všetko čo som u nich zažil a čo pre mňa urobili.

Hippokrates, na týchto buď naozaj pyšný. A aspoň na chvíľu sa môžeš prestať v hrobe obracať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?