Ako uvidieť a nezomrieť - Neapol, Vezuv, Pompeje s deťmi

Autor: Martin Písecký | 6.4.2018 o 9:55 | (upravené 10.4.2018 o 7:00) Karma článku: 10,40 | Prečítané:  5169x

Návod a možno inšpirácia na pekný výletnícky trojboj do histórie, ktorý zvládnu aj malé deti. Môžu sa potom chváliť v škôlke, že boli na činnej sopke a videli mesto v ktorom žije a hrá Hamšík. Napríklad.  

Opäť si ma raz našli lacné letenky, tentoraz EasyJetom z Viedne do Neapola. Po chvíľke googlenia mi bolo jasné, že s itinerárom na našich pár dní nebude žiadny problém. Problém bude skôr vybrať si, čoho sa zriecť a na čo si nechať zájsť chuť pre ďalšiu návštevu tohto nesmierne historicky a kultúrne bohatého regiónu južného Talianska - Kampánie.

Kampánia má veľký historický význam, bohatú a pestrú minulosť, vzácne umelecké pamiatky. V minulosti ju ovládali Gréci, Italikovia, Rimania, Normani, rody Hohenštafovcov a Anjouovcov, Španieli a Bourbonovci. Celá táto bohatá história oblasti sa odráža vo všetkých miestach a mestách - toľko citát Wiki.

Ak si to rozmeníme na drobné, hlavné mesto Kampánie, Neapol, toho ponúka naozaj plné priehrštia. Zahanbiť sa nedá ani blízke okolie, veď Vezuv a Pompeje pozná snáď každý. Ďalej sú tu známe ostrovy Capri a Ischia, ležiace oproti Neapolu v rovnomennom zálive. Herculaneum (Ercolano), mesto na úpätí Vezuvu, ktoré postihol podobný osud ako Pompeje, len o deň neskôr. Neďaleko Neapola sa nachádza gastronomický raj Sorrento, mesto v ktorom vznikol svetoznámy likér limoncello. Vcelku dosť dôvodov na minimálne jednu návštevu, čo poviete?

Náš itinerár zohľadňoval fakt, ako som už spomínal v perexe, že sme výlet absolvovali s menšími deťmi - škôlkarka a prváčik. Program bol nasledovný: večer prílet do Neapola a ubytovanie, druhý deň výlet na Vezuv, tretí deň samotný Neapol, štvrtý deň výlet do Pompejí, piaty deň dopoludnia Neapol okolie prístavu a popoludní odlet domov. A jarné prázdniny sú za nami.

Letisko Capodichino je tuším jediné medzinárodné letisko v Neapole a nachádza sa de facto v meste, resp. na jeho severovýchodnom okraji. Z letiska sa dá do mesta dostať iba autom/taxíkom, alebo autobusom. Vlakmi ani metrom letisko nie je s mestom spojené. My sme mali dohodnutý odvoz na apartmán autom, čo bola pre nás ideálna možnosť. Inak jednoznačne odporúčam autobus spoločnosti Alibus. Lístky sa kupujú priamo u vodiča (5€/jazda/osoba), zastávka autobusu sa nachádza cca 200-300 metrov oproti letisku pri výpadovke, je krytá a označená. Veľkou výhodou je, že bus potom stojí až de facto v centre na Piazza Garibaldi, oproti železničnej stanici Napoli Centrale a konečnú má na móle v prístave.

Celkovo verejná doprava (busy, metro, pozemné lanovky, vlaky), má v Neapole svoje špecifiká a mal som z toho najprv dosť obavy. Tie spočívali vo fakte, že na území mesta tieto služby prevádzkujú viacerí operátori. Keď to zjednoduším, tak ANM ticket platí pre metro L1 a L6, pozemné lanovky (funicular) a autobusy (ale nie ALIBUS na letisko), EAV ticket platí pre regionálne autobusy (ktoré však jazdia aj po meste) a metro L2 prevádzkuje TrenItalia. Korunu tomu všetkému dáva TIC ticket, ktorý je o niečo drahší, avšak zahŕňa všetky vyššie menované druhy dopravy a všetkých operátorov.

Samozrejmosťou je, že je možné kúpiť lístky na jednu jazdu, alebo platné 90 minút, lístky na jeden deň, týždeň atď. Všetky lístky majú spoločné to, že je ich potrebné označiť pred začiatkom prvej jazdy v označovači v buse, alebo pri turniketoch do metra, či lanovky. Pri vlakoch sa lístky musia označiť na peróne, alebo ešte dokonca v hale v žltej mašinke - závisí od stanice. My sme to vyriešili tak, že sme si kúpili týždňové ANM tickets za 12,50€/osoba. Takto sme mohli cestovať po meste metrom L1 (ubytko sme mali pri metre) a funicularom, to nám stačilo na komplet dopravu priamo v meste. Lístky dostať v každej trafike - Tabacchi.

Tu trochu odbočím, my sme túto možnosť nevyužili, nechám však na individuálnom zvážení a posúdení komu sa oplatí. Existuje takzvaná Campania Artecard, má niekoľko klonov v závislosti na dĺžke pobytu, okruhu záujmu a toho čo plánuje turista navštíviť. Stránka je dokonca aj v anglickom jazyku, čo vôbec nie je v Taliansku samozrejmosť. Ak chce človek chodiť viac po múzeách a galériách, tak sa určite vyplatí. Výborné je na nej to, že slúži aj ako cestovný lístok, dokonca niektorý jej druh aj na vlaky Circumvesuviana do Pompejí a na Vezuv.

Teraz už poďme na náš prvý výlet, ktorým bol vzhľadom na predpoveď počasia - malo byť najjasnejšie zo všetkých našich dní v Neapole, výlet na jedinú činnú sopku kontinentálnej Európy, Vezuv. Väčšina turistov sa na Vezuv dostane prostredníctvom niektorej cestovnej kancelárie, tých je tam ako maku. Môj názor na cestovky je taký, že je to zbytočný, predražený a obmedzujúci medzičlánok v procese, takže ak je to čo i len trochu možné, ďakujem, neprosím. Absolvovať Vezuv na vlastnú päsť je totiž veľmi jednoduché, ste pánom svojho času a ako dobytok vás nenaháňa žiadny sprievodca, aby stihol ďalšiu várku. De facto z ktorejkoľvek časti Neapola nie je problém sa dostať na Piazza Garibaldi, resp. hlavnú stanicu Napoli Centrale. Keď sa človek ocitne na námestí, stačí ísť na jeho ľavý okraj (so stanicou za chrbtom) a zabočiť na ulicu Corso Giuseppe Garibaldi  vľavo. Po chvíli sa na ľavej strane objaví ďalšia stanica - Porta Nolana.

 

Na tejto stanici majú vlaky železnice Circumvesuviana začiatok trasy. Pompeje a Vezuv sú turisticky veľmi exponované, preto je vhodnejšie do vlaku nastúpiť na tejto stanici, ktorá je prvá. Vlak síce stojí aj na Napoli Centrale, čo je hneď ďalšia zastávka, ale tam nastupujú mraky turistov, no vy už pekne sedíte.

Na železničnej stanici je potrené zakúpiť si lístok na zastávku s krásnym názvom Pompei Scavi - Villa dei Misteri, ak si opýtate spiatočný, dostanete jeden lístok na každú jazdu. Inak je to rovnaká zastávka, na ktorej vystúpime aj pri návšteve Pompejí, o tom neskôr. Napravo od pokladní je turniket, kde si lístok označíte a dostanete sa na perón. Vlaky chodia cca každú hodinu a sú dosť ošarpané, jazda trvá cca 45 minút.

Keď vystúpite z vlaku, tak sa pred stanicou motá klasická zberba heloumajfrendov, ponúkajúcich výlety na Vezuv a vykopávky v Pompejách. Netreba si ich všímať. Doslova hneď oproti stanici cez cestu pri múre, je nenápadná autobusová zastávka, z ktorej miestni podnikavci zrušili označenie a harmonogram jázd autobusov MHD. Áno, na Vezuv premáva autobus MHD, prevádzkuje ho operátor EAV bus. Na tomto linku nájdete PDF-ko s trasou z Pompejí na Vezuv s aktuálnym grafikonom. 

Za lístky na autobus sa platí priamo šoférovi, tuším 9€/spiatočný/osoba. Náš spoj prišiel na minútu presne, šofér nás všetkých nechal nastúpiť a išli sme. Za lístky (brali sme hneď spiatočné) sme mu platili až na úpätí sopky, kde odstavil bus na kraj cesty a všetkých si nás obehol. Cca 200m od konečnej autobusu, je búdka v ktorej je potrebné si zakúpiť vstupenky do národného parku. Bez nich vás nepustia na chodník vedúci priamo ku kráteru, platí sa za osoby vyššie ako 1,2m a to 10€. Samotná jazda autobusom ponúka krásne výhľady a trvá približne 50 min. Od konečnej pod kráterom je to pohodlným chodníkom k okraju krátera cca 25 min. vychádzkovým krokom. Je teda jednoduché naplánovať si časy tak, aby ste stihli autobus späť k vlaku.

Chodník je naozaj fajn, žiadne blato, ale sopečný piesok a kamienky. Na jeho konci je malý bufet a predaj suvenírov. Nikde, naozaj nikde však nie sú toalety (nefunkčné a opáskované Toi-toiky na parkovisku nerátam), ani žiadne kríky či lopúchové listy. Takže toto si treba naplánovať. Od stanice v Pompejách až po návrat k nej žiadne WC a tečúca voda. Holt, na Vezuv len s funkčnou prostatou.

Zdatní jedinci zvládajú Vezuv a vykopávky v Pompejách za jeden deň, s deťmi by to však bolo týranie a tak nám len samotný Vezuv na jeden deň bohato stačil. Z apartmánu sme odchádzali ráno okolo ôsmej a vrátili sme sa až po piatej. Na začiatok slušná rozcvička.

Na ďalší deň sme mali v pláne objaviť čo to zo samotného mesta Neapol. Konkrétne výlet na hrad Sant'Elmo, Museo di San Martino, ktoré sa nachádza v spodnej časti tohto hradu, motkanie sa po uličkách starého mesta a návštevy niekoľkých kostolov, či chrámov.

Priamo na pahorok Vomero, na ktorom je Sant'Elmo, sa dá dostať aj busom MHD, ja som však zvolil pre deti atraktívnejší spôsob dopravy - funicular. Je to rovnaký princíp pozemnej lanovky ako poznáme z Hrebienka. Dva vozne ťahané/brzdené lanom kyvadlovo premávajú z koncových staníc a presne v polovici sa míňajú. V meste sú tri pravidelné linky funicularu. Začiatok našej linky je na stanici Montesanto, cesta s jednou medzistanicou je dosť krátka. Vystúpili sme na konečnej Morghen.

Zo stanice sa stačí ťahať smerom hore a po asi 10 min. ste pri hrade. Hrad a samotný areál v ktorom sa nachádza aj kláštor, máte po pravej ruke, na ľavej strane sa postupne otvárajú krásne výhľady na Neapol, Neapolský záliv a to všetko s Vezuvom v pozadí. My sme išli najprv do múzea, ktoré je poniže hradu, potom sme cestou späť navštívili aj samotný hrad. Ten je zo 14. storočia, samotná expozícia je sterilná a vlastne okrem trochy moderného umenia v ňom nič nie je. Na tento hrad sa však väčšinou nechodí kvôli tomu čo je vnútri, ale kvôli výhľadom na mesto a okolie. Tie sú skutočne výnimočné a je potrebné kvôli tomu vyjsť výťahom na hornú vyhliadku, kde sa dá do sýtosti dívať a prechádzať po obvode hradného múra. Zaujímavý je aj hviezdicový pôdorys hradu. Do múzea aj hradu sa platí vstupné zvlášť, stojí pár eur, deti sú zdarma.

Po statočnej porcii výhľadov, sme sa rovnakým funicularom vrátili späť do mesta. Niekoľkými uličkami a cez parádny malý trh s morskými rybami, ovocím a zeleninou, sme sa dostali na Piazza del Gesù Nuovo, kde je hneď niekoľko skvostov. Na námestí stojí krásna Immacolata, ďalej kostol Gesù Nuovo, ktorý má nezvyčajnú fasádu - ako pozostatok bývalého paláca. Uzatvára to všetko kláštor Santa Chiara s rovnomenným kostolom. Kláštor má krásnu záhradu, dá sa tam za poplatok poprechádzať. Arkády sú vyzdobené maľovanými kachličkami.

Naše kroky viedli ďalej rôznymi uličkami, hlavne poVia dei Tribunali. Človek tak má možnosť do sýtosti si užiť prastaré centrum, nasať hutnú atmosféru mesta a kochať sa množstvom kostolov a temných zákutí. Postupne sme sa dostali až na Via Duomo, kde mal byť zlatý klinec dňa - Cattedrale Di Santa Maria Assunta, alebo len skrátene Duomo. Bohužiaľ som zabudol na to, že pre verejnosť je katedrála denne otvorená len do 13:30 hod. Nič sa nedalo robiť, možno nabudúce. Pár fotiek zvonka a došmotkali sme sa s poctivými 16km v nohách k metru a domov odpočívať.

Ráno opäť žiadne leňošenie. Po raňajkách sme sa vydali už známou cestou vlakom do Pompejí, kde sme vystúpili na rovnakej zastávke ako v deň prvého výletu na Vezuv. Hlavný vchod Porta Marina, do vskutku rozsiahleho areálu vykopávok, sa nachádza iba niekoľko desiatok metrov od železničnej stanice po ľavej strane. Odporúčam sedieť vo vlaku v niektorom z predných vagónov. Aj cez pracovný deň bol vlak doslova plný turistov. Pri vchode areálu sa tvoria návaly hlavne vtedy, keď príde vlak, takže ten čo je vpredu a po vystúpení si trochu švihne, dostane sa do areálu skôr a s minimálnym čakaním. Opäť treba ignorovať pouličných predavačov, všetko je vnútri, tentoraz aj toalety a pitná voda zdarma na viacerých miestach areálu, vyznačené aj na mapke.

Historické Pompeje, údajne najlepšie a najviac zdokumentovaná pamiatka vytvorená človekom na Zemi. Mesto je obohnané hradbami v dĺžke viac ako 3km, rozloha mesta je približne 66 hektárov. V čase najväčšieho rozkvetu v ňom žilo takmer 20 000 ľudí. V roku 79 n.l. v popoludňajších hodinách, bolo mesto zničené erupciou sopky Vezuv. Mesto bolo zaliate a zaplavené až 6 metrov vysokou vrstvou popola a pemzy. Väčšina obyvateľov nestihla ujsť a boli pochovaní zaživa, udusení.

Odporúčam si pri vstupe vziať mapku areálu, ten je vskutku obrovský. My sme v ňom nachodili cca 8 km a videli sme asi väčšinu top pamiatok (okrem nevestinca). Postupne sme od vchodu Porta Marina prešli cez hlavnú Baziliku a postupne cez Via dell'Abbondanza cez rôzne objekty až po Amfiteáter, Teatro Piccolo, Teatro Grande, hlavné kúpele, dom Vettiovcov a Faunov dom pomaly späť na hlavné námestie Foro di Pompei. Emócie vzbudzujú odliatky tiel ľudí, ktoré boli nájdené v polohách tak, ako naposledy vydýchli. Pri vykopávkach boli nájdené dutiny v tvaroch zosnulých (telá sa medzičasom rozložili), tieto dutiny boli následne vyplnené sadrou a tak vznikli dokonalé odliatky dospelých, detí, domácich zvierat a podobne.

Za zmienku stojí, že v mnohých budovách sú zachované krásne maľby na stenách, občas aj podlahy - tie sú na niektorých miestach vykladané mozaikami. Taktiež ma fascinovalo, ako mali vymyslené a postavené kúpele, tie sa mi páčili asi najviac. Ak si človek vezme, že je to takmer 2000 rokov čo bolo mesto zničené, je to veľmi zachovalé. Dokonca ulice sú dláždené pôvodnou dlažbou v ktorej je vidieť vyjazdené koľaje od vozov. Návšteva Pompejí je jednoducho povinná jazda aj pre človeka, ktorého inak história a kultúra obchádzajú a má iné záujmy.

Posledné ráno a deň v Neapole. Plán bol navštíviť okolie prístavu, kde je taktiež čo vidieť. Začali sme tým, že sme z metra L1 vystúpili na stanici Toledo. To je asi najznámejšia a najfotogenickejšia neapolská stanica metra. Linka metra L1 má pseudonym Metro umenia, niektoré stanice sú v štýle moderného umenia a práve stanica Toledo je toho najlepším príkladom. Po prehliadke stanice sme sa ešte zviezli na ďalšiu stanicu Municipio, kde sme dali neapolskému metru zbohom a zvyšok dňa po odchod na letisko, sme už iba chodili pešo.

Z Piazza Municipio je to len kúsok k ďalšiemu z troch neapolských hradov - Castel Nuovo. Prešli sme sa okolo hradu a naše kroky viedli k neďalekému Palazzo Reale di Napoli - Kráľovskému palácu, ktorého súčasťou je zboku pristavené Teatro di San Carlo - najstarší operný dom v Európe. Oproti palácu sa nachádza Basilica Reale Pontificia San Francesco da Paola - Bazilika svätého Františka z Pauly, ktorá nás výnimočne zaujala viac zvonka ako zvnútra. Z Piazza Plebiscito - námestia kde toto všetko stojí, sme sa po promenáde pri mori pomaly presúvali k tretiemu mestskému hradu - Castel dell'Ovo.

Bola nedeľa a krásny slnečný deň. Promenáda doslova praskala vo švíkoch. Mali sme pocit, že celý Neapol sa vyobliekal do sviatočného a vyrazil na promenádu. Bola to pasia sledovať domácich, celé rodiny a páry každého veku, ako sa družne debatujúc a držiac za ruky iba tak prechádzajú. Asi hodinku sme strávili pozorujúc toto divadlo a okolie, napríklad aj potápača, ktorý harpúnami v pobrežných vodách lovil sépie, chobotnice a zbieral mušle slávok z dna. Tie hneď po výlove putovali na provizórny stolík jeho parťáka, ktorý ich okoloidúcim predával. Nič čerstvejšie ani nemôže byť.

Po obede v známom nákupnom centre Galleria Umberto I, sme sa presunuli k prístavu na Molo Angionio, odkiaľ nás Alibus odviezol na letisko k odletu.

Záver:

Napriek tomu, že Neapol ako mesto, nemá príliš dobré meno (špina, migranti, vreckári, celková bezpečnosť atď.), jeho návštevu jednoznačne odporúčam. Platí tu to, čo v každom meste s pochybnou povesťou - ak sa človek pohybuje v známych lokalitách,  neprovokuje (napr. nechodí v obtiahnutých rifliach s trčiacim iPhonom zo zadného vrecka), vyhýba sa tmavým, nočným a opusteným uličkám, skrátka ak používa zdravý rozum, dovolím si tvrdiť, že sa nemá čoho báť.

My sme toto všetko absolvovali v prvej polovici marca. Počasie bolo ideálne na chodenie po meste, v Pompejách, či na Vezuv. Bolo slnečno, občas mierne oblačno, teplota do 24°C. V lete, keď teploty atakujú 40°C, to však musí byť masaker. Na Vezuve hore je síce trochu chladnejšie, ale nie je tam žiadny tieň. Pompeje musia byť totálne rozpálené, tiež žiadne stromy a tieň, len múry domov. Ulice Neapola, tak to si ani neviem predstaviť, to musí byť za trest. Nevraviac, že teraz mimo sezóny je všade výrazne, výrazne menej ľudí.

Ešte veľmi veľa som toho o Neapole a okolí nepovedal a nenapísal, ani to nebolo účelom tohto článku. Chcel som len - tak ako bolo v úvode spomenuté - možno trochu inšpirovať, či motivovať k tomu, že aj s deťmi sa tam dá zvládnuť a vidieť relatívne veľa a v kvalite, ktorá stačí na všeobecný prehľad a informovanosť.

Možno opäť niekedy: arrivederci Napoli, arrivederci amici!

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V pozadí detvianskej kauzy sa objavuje Kotleba a spravodajcovia

Firma z Bránikovho blogu robila čistky

Sĺpček Zuzany Kepplovej

Čo by mal Šefčovič pochopiť

Veru, nie sme ako Španieli.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Ako nevidiaci zistí, že má šaty rovnakej farby

S čím všetkým sa musí nevidiaci vysporiadať.


Už ste čítali?